Dňa 14. 4. 2018 bol v Zbierke zákonov publikovaný zákon č. 112/2018 Z. z. o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Medzi týmito doplnenými zákonmi sú aj daňové zákony a síce zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty a zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov.
Dôvodom k napísaniu tohto príspevku je dopyt klientov (sociálneho podniku), či môžu pri vykonávaní svojej hlavnej činnosti uplatňovať 10 % daň z pridanej hodnoty zo základu dane podľa § 27 ods. 2, písm. b) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.
V ustanovení § 27 ods. 2, písm. b) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov je zakotvená znížená sadzba dane zo základu dane na tovary a služby, ktoré v rámci aktivít sociálnej ekonomiky registrovaný sociálny podnik, ktorý 100% svojho zisku po zdanení používa na dosiahnutie svojho hlavného cieľa, dodáva oprávnenému zákazníkovi, ak tým nedochádza k narušeniu hospodárskej súťaže nezlučiteľnému s vnútorným trhom. Najväčším problémom a právnou neistotou je pre klientov je práve možné narušenie hospodárskej súťaže nezlučiteľné s vnútorným trhom. Na jednej strane zákon sociálnemu podniku takéto právo (dokonca v tvare právnej povinnosti) priznáva, ale na druhej strane ich vystavil právnej neistote s rizikom sankcie.
Na pochopenie významu, účelu a zmyslu tejto právnej vety sa treba terminologicky vysporiadať s jednotlivými pojmami. Na niektoré pojmy zo sociálnej oblasti je priamo v tomto zákone odkaz na iné právne predpisy, pojem oprávnená osoba je priamo vysvetlený v tomto ustanovení a pri pojme narušenie hospodárskej súťaže nie je ani odkaz na iný právny predpis a ani nemá bližšiu definíciu. Na správnu aplikáciu a zákonný postup je potrebné splniť všetky podmienky obsiahnuté v tomto ustanovení zákona.
Čo je dodaním tovaru a služby možno nájsť v zásade v ustanoveniach § 8 a § 9 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v platnom znení.
Sociálna ekonomika je definovaná v § 3 zákona č. 112/2018 Z. z. o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch a o zmene a doplnenie niektorých zákonov v platnom znení ako súhrn produktívnych, distribučných alebo spotrebiteľských aktivít vykonávaných prostredníctvom hospodárskej činnosti alebo nehospodárskej činnosti nezávisle od štátnych orgánov, ktorých hlavným cieľom je dosahovanie pozitívneho sociálneho vplyvu. Hospodársku činnosť definuje ustanovenie § 5 ods. 2 zákona č. 358/2015 Z. z. o úprave niektorých vzťahov v oblasti štátnej pomoci a minimálnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ako každú činnosť, ktorá spočíva v ponuke tovaru alebo služieb alebo v ponuke tovaru a služieb na trhu.
Registrovaným sociálnym podnikom je podľa § 5 ods. 2 zákona č. 112/2018 Z. z. taký sociálny podnik (§5 ods. 1), ktorému bol priznaný štatút registrovaného sociálneho podniku.
Oprávneným zákazníkom je osoba iná ako zdaniteľná osoba, ak je fyzickou osobou, subjektom sociálnej ekonomiky (§ 4 ods. 1 zákona č. 112/2018 Z. z. ) alebo subjektom verejnej správy. Zdaniteľnou osobou je v zmysle § 3 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH každá osoba, ktorá vykonáva nezávisle akúkoľvek ekonomickú činnosť bez ohľadu na účel alebo výsledky tejto činnosti. Čiže ide najmä o podnikateľské subjekty, ale aj osoby, ktoré síce nie sú zriadené alebo založené na podnikanie, ale vykonávajú ekonomickú činnosť, z ktorej dosahujú príjmy.
Oprávneným zákazníkom podľa tohto výkladu by potom mali byť 3 skupiny, a to : fyzická osoba-občan, nepodnikateľ, ďalej subjekt sociálnej ekonomiky spĺňajúci kritériá podľa § 4 ods. 1, písm. a), b), c) zákona č. 112/2018 Z. z. a nakoniec subjekt verejnej správy.
Použitie 100% zisku po zdanení na dosiahnutie hlavného cieľa podľa zákona č. 112/2018 Z. z. je pomerne jasné a nepotrebuje vysvetlenie.
Pri pojme narušenie hospodárskej súťaže nezlučiteľné s vnútorným trhom nie je žiaden odkaz na iný právny predpis, ktorý by ho definoval alebo určoval jeho význam.
Práve tento pojem je pre sociálne podniky kľúčovým, pokiaľ ide o ich istotu v podnikaní a v uplatňovaní 10% DPH zo základu dane.
Názor príslušných orgánov je taký, že „narušenie hospodárskej súťaže (skutočné a aj potenciálne) by sa posudzovalo v zmysle rozsudku ESD podľa vykonávaného druhu činnosti. Právny základ úpravy § 27 ods. 2 písm. b) zákona o DPH vychádza z bodu 15 prílohy III smernice o DPH, podľa ktorého znížená sadzba dane sa uplatní na dodanie tovarov a poskytnutie služieb zo strany organizácií, ktoré členské štáty uznávajú ako sociálne prospešné a ktoré vykonávajú verejnoprospešnú činnosť v oblasti sociálneho zabezpečenia, ak tieto transakcie nie sú oslobodené od dane podľa článkov 132, 135 a 136. Podmienkou uplatnenia zníženej sadzby DPH, že pri dodaní sa nesmie narušiť hospodárska súťaž nezlučiteľná s vnútorným trhom, sa sledovalo obmedzenie uplatňovať zníženú sadzbu dane v prípadoch vykonávania obvyklých činností v rámci podnikania inými podnikateľskými subjektami, na ktoré sa uplatňuje základná sadzba dane. Bod prílohy III smernice o DPH neodôvodňuje uplatňovanie zníženej sadzby dane na všetky dodania tovarov a poskytnutia služieb, ale len tie, ktoré sú plnenia sociálnej povahy alebo ako verejne prospešné činnosti vnímané konečným príjemcom. Uvedené podľa nich vyplýva aj z návrhu GA vo veci C-492/08, z bodu 61 a z bodu 43 tohto rozsudku. Podľa bodu 61. návrhu GA: „Bod 15 prílohy III smernice o DPH stanovuje dve podmienky, aby sa na poskytovanie služieb alebo dodanie tovarov mohla uplatňovať znížená sadzba DPH: dotknutí poskytovatelia musia mať jednak určitú povahu, a to byť „organizáciami, ktoré členské štáty uznávajú ako sociálne prospešné“, a jednak poskytované služby musia mať určitý charakter, a to spočívať vo „verejnoprospešnej činnosti alebo
činnosti v oblasti sociálneho zabezpečenia“ V bode 43. rozsudku C-492/08 sa uvádza: „V tomto ohľade treba konštatovať, že z ustanovení uvedeného bodu 15 jasne vyplýva, že tento bod neumožňuje členským štátom uplatniť zníženú sadzbu DPH na všetky plnenia sociálnej povahy, ale len na tie, ktoré poskytujú organizácie spĺňajúce dvojitú požiadavku, a to, že majú sociálnu povahu a vykonávajú činnosti v rámci sociálnej pomoci alebo sociálneho zabezpečenia.“
My sme túto problematiku rozoberali z pohľadu viacerých zákonov a predpisov EÚ. Základom je článok 107 až 109 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, Smernica 2006/112/ES o spoločnom systéme DPH, zákon č. 358/2015 Z. z. o štátnej pomoci, Pravidlá EÚ v oblasti štátnej pomoci (publikované Protimonopolným úradom SR), judikatúra Súdneho dvora EÚ, zákon č. 222/2004 Z. z. , vrátane zákona č. 112/2018 Z. z.
Na podklade týchto predpisov sme urobili určitý test sociálneho podniku z pohľadu asi desiatich znakov, ktoré tento reštriktívny názor finančných orgánov vo svojom súhrne vyvracajú, pretože síce správne citujú európske predpisy, ale nesprávne aplikujú na túto problematiku. My dávame súhrn odborných argumentov svedčiacich v prospech sociálneho podniku a jeho práva uplatňovať 10 % DPH zo základu dane podľa § 27 ods. 2, písm. b) zákona č. 222/2004 Z. z. , vrátane prípadných upozornení. Je to teda silný, podporný materiál pre klienta, ktorý vychádza z našich a európskych právnych predpisov a reaguje aj na argumentáciu našich finančných orgánov.
Každý sociálny podnik sa môže s dôverou na nás obrátiť v tejto veci. Radi pomôžeme.
Upozornenie :
Materiál je vypracovaný odborne spôsobilou osobou zapísanou v zozname Slovenskej komory daňových poradcov a má nezáväzný charakter k zákonnej úprave. Je publikačnou činnosťou daňového poradcu. Má charakter usmerňujúci, vysvetľujúci a podporný. Je autorským dielom autora. Nie je poskytnutím daňového poradenstva. Je zakázane bez súhlasu autora jeho šírenie, kopírovanie inými osobami a nakladanie s ním v rozpore so zákonom a autorovými záujmami.
Ak by používateľ tohto materiálu mal záujem na spolupráci s daňovým poradcom a záujem riešiť jeho konkrétnu agendu, na tento účel je potrebné kontaktovať daňového poradcu telefonicky alebo mailom. Daňový poradca je okrem iných povinností, povinný zachovávať zo zákona č. 78/1992 Zb. o daňových poradcoch a SKDP mlčanlivosť o skutočnostiach, ktoré sa dozvedel s súvislosti s poskytovaním daňového poradenstva od klienta. Čiže klient sa nemusí obávať o svoje daňové a obchodné veci.
(Rôzne občianske združenia nie sú oprávnené dávať na tento účel žiadne záväzné pokyny a ani nemajú oprávnenie poskytovať pomoc, rady a usmernenia v oblasti aplikácie daňových predpisov. Takéto právo má len ten, kto má licenciu na poskytovanie daňového poradenstva. Usmernenia a pokyny môže vydávať len správca dane, FR SR, MF SR).
