Dňa 14. 4. 2018 bol v Zbierke zákonov publikovaný zákon č. 112/2018 Z. z. o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Medzi týmito doplnenými zákonmi sú aj daňové zákony a síce zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty a zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov.
Účelom tohto príspevku je zamerať sa na nejednoznačné časti ustanovenia § 30d zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, ktoré sa týkajú uplatňovania úľavy na dani pre sociálny podnik.
Pevne veríme, že pre sociálne podniky ako cieľovú skupinu bude tento materiál pomôckou pri ich každodennej práci. Zamerali sme sa na otázky, s ktorými nás najčastejšie oslovujú klienti.
Podľa § 30d zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov si môže daňovník, ktorý je právnickou osobou a zároveň verejnoprospešným podnikom podľa § 11 ods. 1, písm. a) zákona č. 112/2018 Z. z. uplatniť nárok na úľavu na dani z hospodárskej činnosti vo výške percentuálneho vyjadrenia záväzku využitia zisku na dosiahnutie hlavného cieľa podľa § 6 ods. 1, písm. c) piaty bod zákona č. 112/2018 Z. z., za zdaňovacie obdobie, v ktorom k poslednému dňu zdaňovacieho obdobia má priznaný štatút registrovaného sociálneho podniku. Čiže toto ustanovenie sa nevzťahuje na všetky subjekty sociálnej ekonomiky uvedené v § 4 ods. 1 zákona č. 112/2018 Z. z. a nevzťahuje sa ani na všetky registrované sociálne podniky. Pri pojme hospodárska činnosť zákon odkazuje na ustanovenie § 5 ods. 2 zákona č. 358/2015 Z. z. o úprave niektorých vzťahov v oblasti štátnej pomoci a minimálnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (Zákon o štátnej pomoci). Hospodársku činnosť definuje ako každú činnosť, ktorá spočíva v ponuke tovaru alebo služieb alebo v ponuke tovaru a služieb na trhu.
Toto ustanovenie nezahŕňa fyzickú osobu-podnikateľa a každý registrovaný sociálny podnik, ktorý nie je verejnoprospešným podnikom.
Zásadnou podmienkou pre uplatnenie tejto úľavy na dani je, že oprávnený subjekt musí mať priznaný štatút registrovaného sociálneho podniku k poslednému dňu zdaňovacieho obdobia.
Z predchádzajúcej vety plynie záver, že ak registrovaný sociálny podnik získal štatút v priebehu zdaňovacieho obdobia napr. v októbri 2020, môže si túto úľavu uplatniť za celé zdaňovacie obdobie 2020, ak má tento štatút priznaný k 31. 12. 2020, pretože v tomto ustanovení § 30d nie je právna veta, na základe ktorej by sa malo inak postupovať. Nie je tam ustanovenie, že ak získa štatút v priebehu zdaňovacieho obdobia, môže si túto úľavu uplatniť až za zdaňovacie obdobie bezprostredne nasledujúce po zdaňovacom období, v ktorom získal štatút registrovaného podniku. Samotným priznaním štatútu nedochádza k zmene právnej formy. Zdaňovacím obdobím podľa § 2, písm. l) zákona č. 595/2003 Z. z. je kalendárny rok, ak tento zákon neustanovuje inak. Pre registrované sociálne podniky nie je stanovené, že by ich zdaňovacím obdobím bolo iné zdaňovacie obdobie ako kalendárny rok a to ani v roku, v ktorom získali štatút. Podľa § 14 ods. 1 druhá veta je účtovným obdobím registrovaného sociálneho podniku kalendárny rok. Zákon č. 112/2018 Z. z. ani nespája získanie štatútu napr. s povinnosťou priebežnej alebo mimoriadnej účtovnej závierky podľa zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov.
Daňovník si môže uplatniť túto úľavu na dani len za predpokladu, že si neuplatňuje úľavu na dani pre príjemcov investičnej pomoci podľa § 30a alebo úľavu na dani pre prijímateľov stimulov podľa § 30b a neuplatňuje odpočet výdavkov na výskum a vývoj podľa § 30c a nie je prijímateľom podielu zaplatenej dane podľa § 50 tohto zákona.
V ustanovení § 30d ods. 3 sa uvádza, že daňovník, ktorý si uplatnil úľavu na dani je povinný použiť túto úľavu na :
-
dosiahnutie hlavného cieľa podľa zákona č. 112/2018, čiže merateľného pozitívneho sociálneho vplyvu v príslušnom zdaňovacom období, za ktoré si uplatňuje túto zľavu,
-
prevod peňažných prostriedkov vo výške kladného rozdielu medzi úľavou na dani a nákladmi na dosiahnutie hlavného cieľa podľa zákona č. 112/2018 Z. z. podľa písmena a)
Najčastejšie nás klienti konfrontujú s týmito troma zásadnými nejasnosťami :
Prvou je, či tieto povinnosti platia alternatívne alebo kumulatívne. Informácia Finančného riaditeľstva o novele zákona č. 595/2003 Z. z. a o legislatívnej úprave v oblasti vedenia účtovníctva pre registrované sociálne podniky z mája 2018 uvádza tieto povinnosti so spojkou „alebo“, čiže alternatívne. Niektoré články na internete a niektoré portály o sociálnej ekonomike automaticky uvádzajú tieto povinnosti so spojkou „alebo“. Rozhodujúci a záväzný je však zákon. Doteraz nikto nevyvrátil túto argumentáciu :
V zmysle bodu 5. Prílohy číslo 2 k Legislatívnym pravidlám tvorby zákonov stanovili, cit : „Alternatívy sa vyjadrujú spojkou „alebo“ a kde je to vhodné spojkou „či“. Pri viacerých možnostiach sa spojka kladie až medzi posledné dve možnosti.“ Z toho potom vyplýva, že obidve povinnosti platia asi kumulatívne, obidve naraz. Tento záver potvrdzuje aj množstvo ustanovení zákona č. 595/2003 Z. z. , pri ktorých, ak povinnosti platia alternatívne, majú medzi jednotlivými povinnosťami výslovne napísanú spojku „alebo“.
Ďalším argumentom, t. j. že platia obidve kumulatívne spolu a nemožno si vybrať len jednu, je aj to, že vo finančnom vyjadrení je medzi nimi zásadný rozdiel. V praxi bude asi bežné, že úľava na dani bude hodnotovo nižšia ako náklady na dosiahnutie hlavného cieľa, ktoré daňovník vynaložil v príslušnom zdaňovacom období a pri výbere alternatívy podľa písm.b), ktorá by bola hodnota nulová.
Druhou nejasnosťou je, ako môže sociálny podnik, ktorý si uplatnil úľavu na dani, použiť túto úľavu na dosiahnutie svojho hlavného cieľa v príslušnom zdaňovacom období, za ktoré si uplatňuje túto úľavu. Ak si daňovník uplatňuje úľavu na dani za zdaňovacie obdobie roku 2020, ktorú vypočíta v roku 2021, ako ju môže použiť na dosiahnutie hlavného cieľa v roku 2020? Účinky právnej povinnosti predsa nemôže pôsobiť spätne, do minulosti, ale len do budúcnosti.
Názor, že ide v podstate o kontrolu už vynaložených nákladov z roku 2020 t. j. či v roku 2020 vynaložil napr. sumu úľavy 10 000 EUR na dosiahnutie hlavného cieľa, vyvracia to, že účinky právnej povinnosti predsa nemôžu pôsobiť spätne do minulosti, ale len do budúcnosti. Slovné spojenie „je povinný použiť“ úplne vyvracia minulosť a pôsobí do budúcnosti.
Treťou spornou vecou je výška nákladov na dosiahnutie hlavného cieľa. Podľa názoru autora sú to všetky náklady, ktoré možno priradiť k dosiahnutiu hlavného cieľa, čiže musí byť medzi nimi vzťah, súvislosť a účelnosť vynaloženia nákladu na dosiahnutie hlavného cieľa. Ak by sociálny podnik mal priznaný štatút v priebehu kalendárneho roka, náklady z dôvodu opatrnosti by bolo vhodné počítať až od priznania štatútu, pretože pred jeho priznaním, ani nebolo možné dosahovať hlavný cieľ podľa zákona č. 112/2018 Z. z.
Samozrejme, že pre našich klientov máme logický a zákonný spôsob aplikácie tohto ustanovenia, ktorého legislatívne nejasnosti ho sprevádzajú od roku jeho prijatia v roku 2018.
Upozornenie :
Materiál je vypracovaný odborne spôsobilou osobou zapísanou v zozname Slovenskej komory daňových poradcov a má nezáväzný charakter k zákonnej úprave. Je publikačnou činnosťou daňového poradcu. Má charakter usmerňujúci, vysvetľujúci a podporný. Je autorským dielom autora. Nie je poskytnutím daňového poradenstva.
Ak by používateľ tohto materiálu mal záujem na spolupráci s daňovým poradcom a záujem riešiť jeho konkrétnu agendu, na tento účel je potrebné kontaktovať daňového poradcu telefonicky alebo mailom. Daňový poradca je okrem iných povinností, povinný zachovávať zo zákona č. 78/1992 Zb. o daňových poradcoch a SKDP mlčanlivosť o skutočnostiach, ktoré sa dozvedel s súvislosti s poskytovaním daňového poradenstva od klienta. Čiže klient sa nemusí obávať o svoje daňové a obchodné veci.
(Zároveň pri problematike daní dávame sociálnym podnikom do pozornosti, že rôzne občianske združenia nie sú oprávnené im dávať na tento účel žiadne záväzné pokyny a ani nemajú oprávnenie poskytovať im pomoc, rady a usmernenia v oblasti aplikácie daňových predpisov. Takéto právo má len ten, kto má licenciu na poskytovanie daňového poradenstva. Usmernenia a pokyny môže vydávať len správca dane, FR SR, MF SR).
